Moje dve zlatíčka

Naši chlapci strašne rýchlo rastú, už za štrnásť dní im bude jeden rok. Je to až neuveriteľné, ako to utieklo. Zo začiatku som si hovorila stále, už aby boli veľkí. Mali sme veľa problémov. Malí trpeli často na bolenie bruška, odmietali mi materské aj umelé mlieko. Potom zase nastalo obdobie zúbkov. Ale asi najviac ma vyčerpávali ich plač a trhaný spánok. Musím povedať, že za ten rok som toho naozaj veľa nenaspala. Koľkokrát som si pripadala cez deň ako mátoha a to som ešte musela fungovať s oboma. Vďaka mojej mamičke a aj budúcej svokre sme to zvládli. Je pravda, že aj môj manžel sa snažil zo všetkých síl fungovať. A stále mi dosť pomáha. Napríklad malých kúpe výhradne on, je to taký jeho čas pre synčekov. Nevadí mu ani prebaliť bábo.

Priestor pre drobcov

Teraz už chlapci začínajú chodiť. V obývacej izbe nám stojí drevená detská ohrádka , ktorú som kúpila, aby naši malí boli v bezpečí. Už sú strašne rýchli a ustrážiť ich oboch treba na pohovke je zhola nemožné. Tu viem, že na nich nič nespadne a môžu si bezstarostne hrať. Ja zatiaľ stihnem trošku upratať a niečo malé uvariť sama pre seba. Máme v nej matrace, aby dopady boli mäkké. A je tak priestorná, že tam môžem byť aj s nimi.